S prácou v nedeľu sa podľa analýzy stretáva 70 % zamestnancov
v ubytovacích a stravovacích službách, kým v obchode ich je menej ako
tretina. Polovica v nedeľu pracujúcich je zamestnaná v priemysle,
zdravotníctve a obchode. Väčšina z nich má stredoškolské vzdelanie
a strednú výšku príjmov. Po zohľadnení vplyvu odvetvia, vzdelania
a príjmov majú najväčšiu pravdepodobnosť víkendovej práce slobodní
bezdetní muži a najnižšiu vydaté ženy s deťmi v domácnosti. Pri
študentoch práca cez víkend nie je až taká zrejmá, pravdepodobnejšia je
pri plnom úväzku a pri druhom zamestnaní.
"Občasná víkendová práca je o niečo pravdepodobnejšia na vidieku než v meste," podotkli
tiež autori analýzy. Dĺžka pracovných skúseností pravdepodobnosť práce
cez víkend podľa analýzy nijak neovplyvňuje. Víkendová práca je
najpravdepodobnejšia v stredne kvalifikovaných manuálnych či
kancelárskych profesiách. Vysokoškolské vzdelanie podľa autorov analýzy
znižuje pravdepodobnosť nutnosti pracovať v nedeľu, avšak neplatí to pre
ľudí s najvyššími príjmami. "Pravdepodobnosť, že táto skupina ľudí
bude pracovať v nedeľu či v sobotu je vyššia ako u ostatných
zamestnancov po zohľadnení úrovne vzdelania, profesie a ostatných
charakteristík," dodali autori.
NBS zopakovala, že zatvorenie obchodov v nedeľu by malo zhruba neutrálny
vplyv na celkovú spotrebu. Výpadok nákupov v nedeľu by sa vykompenzoval
v iných dňoch. "Avšak podľa odhadov z iných krajín takýto zákaz má
záporný efekt na zamestnanosť, a to najmä v obchodoch s neštandardnou
otváracou dobou," dodala NBS. Okrem zamestnanosti sa dá očakávať aj mierny pokles priemernej mzdy v maloobchode pre príplatky za prácu v nedeľu.